Kýho Besa Mi to Tá Stará Ohyzdná Striga Do Pohára Nalála -

Na ceste bukovým lesem do húščin sem zablúdzil

Počujúc kýsi hlas, čo volal ma dál

Tváre však žádnej sem nevidzel

I pokračoval sem porastem hlbší

Tam zaraz starú strigu zočím

Jak do chalupy svojej ma pozýva

Vraj královsky ma pohoscí

Len čo na chvílu ku nej sednem

Nuž oproboval sem koláčov makových

Aj zlatavého syra do sýta

Že už len vína mi do krčahu naleje

Abych hoscinu spláchol

Vtom jako bych skamenel

Pohnút sa mi ni vlevo, ni vpravo nedalo

Až zrána v jame sem sa prebudzil

Tam striga už ve velkém kotli vodu varila

Aby si vlastnej hosciny ze mna spravila

Však upláchnut podarilo sa mi

A vácej tým lesem nechodzím

Len občas z večera premítám

Kýho besa mi to tá stará ohyzdná striga do pohára nalála